FARNOSŤ MÚTNE
Po náboženskej stránke sa Mútne rodilo vo veľmi rušnej dobe poznačenej náboženskou nevraživosťou medzi katolíkmi a protestantmi. Orava je starý kresťanský kraj od počiatku v styku s najstarším slovenským kresťanským strediskom Nitrou.
Už roku 1111 spomína sa fara v Tvrdošíne. Roku 1332 avignonský kolektor Raymund v službách pápeža Jána XXII. našiel na Orave dve fary: na Oravskom zámku a v Tvrdošíne. Ostrihomský kanonik Michal Zegedin na vizitácii r. 1560 našiel na Orave päť fár: Veličná, Kubín, Sedl. Dubová, Tvrdošín a Trstená. V r. 1565 bola založená ešte farnosť v Lokci.
Hneď nato vo všetkých oravských farnostiach po r. 1585 Juraj Thurzo, jeden z najväčších priaznivcov protestantizmu na Slovensku ako zemepán Oravy zaviedol Lutherovo učenie. Ďalšie fary ako Jablonka, Nižná a Námestovo boli zriadené už ako protestanské. Mutné bolo vtom čase filiálkou Námestova.
Tak ako evanjelici z Mutného, ktorých bola asi štvrtina, ako filiálka pripadli do Námestova, tak katolíci patrili pri zrode svojej obce do Čimhovej, kde tesne pred založením Mutného, bola r. 1645 zriadená prvá katolícka fara po protestantizme v 16. a 17. storočí.
Roku 1651 Ferdinand III. Vymenoval komisiu pre Oravu, ktorá by zorganizovala katolícku Cirkev na Orave. Rozhodlo sa, že sa zriadia ďalšie katolícke fary. Roku 1656 bola zriadená fara v Rabčiciach. A tak veriaci z Mutného mali svoj farský kostol v Rabčiciach.
Za Rákocziho povstania 4. novembra 1703 zasadal výbor o rozdeľovaní kostolov na Orave. Námestovská farnosť mala vtedy 13 filiálok, medzi nimi i Mutné. Katolíkov bolo v celej farnosti osem krát viac ako evanjelikov, takže všetky kostoly pripadli katolíkom, okrem zubrohlavského.
Roku 1762 prichádza do Rabčíc za farára Mikuláš Zavadský, za ktorého sa osamostatnila fara vo Veselom, ku ktorej pripojili ako filiálku obec Mutné.
Osamostatnenie Mutňanskej cirkvi sa stalo tak, že r. 1787 Jozef II. zrušil 600 kontemplatívnych kláštorov. Z ich majetku založil náboženský fond, z ktorého sa zakladali nové fary na odľahlých miestach. Orava mala naraz 37 farností, ktoré zadelili do troch dištriktov. Mutné patrilo do stredného dištriktu.
Mutné nebolo na to pripravené, nebol kostol ani farská budova. Do obce prichádzali dvaja pátri františkáni sláviť bohoslužby v súkromnom dome. Boli to pátri Serafín a Anaklet z trstenského kláštora.
Roku 1789 prišiel do Mutného prvý farár Pavol Kőtvélyessy. Počas jeho pôsobenia hneď r. 1790 postavili veriaci v Mutnom drevený kostol a zasvätili ho Sv. Márii Magdaléne. Kto vie, či nie aj preto, že predošlého roku sa stala vražda, z čoho bolo stoličné vyšetrovanie, a tak si vzali za patrónku túto kajúcnicu. Ide len o dohad. K Mutnému bolo pripojené aj Beňadovo založené Ťapešovcami r. 1752.
Roku 1797 dostalo Mutné za farára rabčianskeho rodáka Jozefa Klinovského, ktorý pôsobil do r. 1815. V tom čase bolo v Mutnom 1469 katolíkov a dvaja židia, v Beňadove 420 veriacich. Klinovský r.1800 postavil faru a r.1804 mariánsky stĺp pred kostolom.
Klinovský bol vysoko kultúrne vzdelaný, preniknutý bernolákovským duchom. Z Mutného šiel r. 1815 priamo na Spišskú Kapitulu za profesora špirituála. Mal funkciu tabulárneho sudcu a poradcu Oravskej stolice. Roku 1821 sa stal kanonikom a kapitulským farárom. Zomrel 11. júla 1832 a je pochovaní v katedrále kanonickej krypty v Spišskej Kapitule. Na kostole v Mutnom má epitaf.
Počas pôsobenia fárára Jakuba Meštianeka navštívil farnosť otec biskup Ladislav Pyrker 13. septembra 1820.
Za pôsobenia Imricha Pischela bola postavená roku 1845 kaplnka Sedembolestnej Panny Márie. Vroku 1850 sa postavil mariánsky stĺp.
Veľmi významný krok sa odohral počas pôsobenia Karola Andasyho a Jána Žuffku. Začalo sa so stavbou murovaného trojloďového kostola na jar roku 1876.
Počas pôsobenia Jozefa Novotného boli v Mutnom prvé misie od 11.júla do 22.júla 1927.
Od roku 1937 bol farárom Jozef Gočál. V roku 1939 pozval bratov redemtoristov z Podolinca, aby vykonali v Mutnom misie. O rok neskôr bola obnova misií, ktorá tak ako misie mala veľký úspech. Počas jeho pôsobenia navštívil farnosť Mutné otec biskup Ján Vojtaššák, ktorý udelil veriacim sviatosť birmovania 19. júna 1948. V päťdesiatych rokoch je prenasledovaný.
Od roku 1965 bol farárom Pavol Mikula. Počas jeho pôsobenia začína obdobie ochotníckeho divadla. V roku 1969 zorganizoval púť do Ríma. Počas jeho pôsobenia navštívil farnosť otec vikár Jozef Ligoš roku 1969, aby udelili sviatosť birmovania. Birmovka bola ešte v Mutnom 13. apríla 1975, 18.mája 1980, 21. apríla 1985. V týchto rokoch sviatosť birmovania udeľoval otec vikár Štefan Garaj.
27. mája 1990 navštívil farnosť otec biskup František Tondra z príležitosti vysluhovania sviatosti birmovania.
Pavol Mikula zomrel 25.6.1992 pochovaný je v Mutnom.
Krátku dobu pobudol v Mutnom Ján Duda /13.7. – 3.10.1992/. Bol tu len počas letných prázdnin, nakoľko v októbri pokračoval v štúdiu v Ríme.
Spracované k 1.9.2006 podľa:
Pavol Mikula: Dejiny obce Mutné
Antonia Jurčáková: Magisterská práca „Dejiny farnosti“
Peter Huba: Vlastivedná monografia „Mutné“
FARSKÝ KOSTOL SV. MÁRIE MAGDALÉNY
Hneď po založení farností, veriaci chceli v prvom rade postaviť kostol. Prvý kostol, o ktorom sú zmienky v spisoch, bol drevený. Postavený bol okolo roku 1790 za farára Pavla Kótvélyessyho. Zasvätený bol sv. Márii Magdaléne.
Terajší murovaný trojloďový kostol sv. Márie Magdalény, bol postavený za farára Karola Andasyho a Jána Žuffku.
Na jar v roku 1876 bol položený základný kameň. Vysviacka kostola bola 22. júla 1889 za prítomnosti dekana Mudžáka, ako svätiaceho. Miestnym farárom bol Ján Žufka. Blízko toho stál spomínaný drevený kostol z roku 1790. Zariadenie kostola, zvony, oltáre, boli prevezené do nového.
21. mája 1921 kostol pri veľkom požiari bol poškodený. Za podpory štátu a nesmiernej pomoci veriacich bol opravený. Roku 1916, nakoľko nebolo materiálu na delá a iné súčiastky k bojom vo vojne, bolí dva zvony zhabané. Tiež boli vyrabované píšťaly z organa. I keď sa veriaci stavali na odpor, nič nemohli urobil, lebo ich vojaci pomocou bodákov zadržiavali.
Začiatkom roka 1926 nastala veľká udalosť, keď‘ bolí do farnosti privezené dva zvony a vytiahnuté na vežu. Bol to veľký zvon, kde bol nápis: “Svätá rodina, Ježiš, Mária, Jozef, orodujte za nás.‘ a pod tým nápis: “Zhotoviť dali rímskokatolícki veriaci mutňanskí. Čo vojna vzala roku 1916, to láska veriacich roku 1925 dala.“ A ďalej: “Keď vás budím vstaňte, keď sa s varmi lúčim plačte.“
Ďalej to bol stredný zvon, na ktorom bol nápis: “Sv. Mária Magdaléna, patrónka mutňanského chrámu, oroduj za nás.“ a pod tým nápis “Zhotoviť dali rímskokatolícki veriaci mutňanskí.“ Počas II. svetovej vojny bol zvon sv. Márie Magdalény poškodený a stratil hlas. Preto v roku 1965 vtedajší miestny farár Pavol Mikula, požiadal KNV /krajský národný výbor/, odbor školstva a kultúry o povolenie zvon preliať, nakoľko hrozilo, že zvon sa rozbije. Okrem týchto zvonov, na veži kostola sa nachádza jeden zvon Samuela Palischa z Kremnice z roku 1811.
Kostol bol v roku 1927 vymaľovaný a boli obnovené oltáre. V roku 1959 bola zavedená elektrina do kostola. Počas pôsobenia farára Pavla Mikulu sa vykonali tieto opravy:
- V roku 1966 výmena kamennej dlažby za mramorovú.
- V roku 1967 založenie rámov a vitráži do okien.
- V roku 1968 výmena kostolnej strechy, výstavba kostolnej predsiene, brizolitovanie kostola.
- V roku 1973 oprava stropu, výstavba chóru. V tom istom roku bola urobená maľba v kostole a to akademickým maliarom Jiřim Jelínkom z Českého Brodu.
- 8. – 13. september 1975 elektrifikácia zvonov.
- V roku 1976 nové lavice.
- V roku 1978 prekrytie kostolnej veže.
- V roku 1981 zabudované akumulačné pece.
- V roku 1984 bola prevedená generálna oprava organa, kanalizácia okolo kostola.
- 1. – 2. október 1985 zabudované hodiny na vežu.
Dnešnú podobu interiéru a exteriéru dostal kostol za pôsobenia pána farára Michala Pitoniaka.
V roku 1994 16. – 21. mája bol vymaľovaný vnútrajšok kostola.
V máji r. 1995 sa začalo s úpravou okolia kostola. Betónová dlažba od kostol bola daná n chodník k parkovisku. Okolo kostola bola položená nová zámková dlažba z Čiernej nad Tisou.
3. marca 1997 sa začala veľká rekonštrukcia interiéru kostola. Hlavný oltár bol rozobraný na reštaurovanie, ale bol tak narušený, že reštaurovať sa už nedal.
Ing. Jakub a Anna Tomašákovi museli prerábať projekty. Hlavným projektantom bol Jakub Tomašák rodák z Mutného, býva v Bratislave.
Vo svätyni za hl. oltárom bolo všetko zaplesnuté. V marci sa svätyňa izolovala a zatepľovala. V tomto mesiaci chodievalo ku kostolu brigádovať aj 60 mužov naraz.
V júni 1997 kládla mramor firma APIS Bratislava. Svätyňa bola definitívne dokončená 28. júna 1997. Následne kostol konsekroval 20. júla 1997 spišský diecézny biskup Dr. František Tondra.
V roku 2000 7. mája prebehla oprava omietky na veži kostola. V júli 2002 sa uskutočnila výstavba parku pred kostolom.
V júni 2004 boli reštaurované obrazy na bočných oltároch /Nanebovzatie Panny Márie a Útek sv. rodiny do Egypta/. Práce previedla pani Adela Hubčíková z Dolného Kubína. V júli 2004 sa vymieňali odkvapové žľaby.
Stromy, ktorých lístie ničí odkvapové žľaby, sa museli opíliť.
V júli 2005 sa na kostole natierala strecha.Práce previedla firma Jozefa Jakubjaka z Mutného sídliaca v Prahe.
Na jeseň r. 2005 sa vymenili staré akumulačné pece za nové, ktoré sú estetickejšie a efektívnajšie.
Spracované k 1.9.2006 podľa:
Antónia Jurčáková: Magisterská práca „Dejiny farnosti“
Rím. Kat. farský úrad Mutné: Historia domus, 1. – 3. časť
FARSKÁ BUDOVA
Prvá fara bola postavená v Mutnom počas pôsobenia farára Jozefa Klinovského v roku 1800. Druhá fara bola postavená roku 1921. Bola celá z kameňa, preto bola veľmi chladná. Keďže bola postavená po požiari, bola postavená narýchlo, preto už nespĺňala svoj účel.
V roku 1968 požiadal miestny farár Pavol Mikula Krajský národný výbor v Banskej Bystrici o povolenie postaviť novú faru. Súhlas dostal, tak mohol začať s výstavbou. Bola to už tretia farská budova. Výstavba trvala dva roky /1969 – 1970/, kedy bola daná do užívania.
Terajší vzhľad farská budova nadobudla počas pôsobenia farára PaedDr. Michala Pitoniaka, ktorý ju v roku 1993 celú rekonštruoval. 14. apríla 1993 sa pán farár odsťahoval z fary do bytovky. Farská budova sa začala prerábať od 14. apríla 1993 do 14. júla 1993. Denne tu pracovalo 50-60 chlapov.
Z farskej budovy ostali iba obvodové múry. Projekt Ing. Mariana Goča z Ružomberka zmenil faru zvnútra úplne. Všetko vedenie vody, kúrenia a elektriny sa zaviedlo nové. Po súhlase veriacich sa začalo 3.6.1993 s výmenou strechy. Nová strecha bola prerobená a pokrytá meďou za 5 dní. Po zastrešení sa fara nanovo omietla. Koncom júna bolo na brigáde 120 ľudí v jeden deň. Popri obnovenej fare špatila stará kamenná fara. V polovici júna 1993 sa zbúrala. Z materiálu zo starej fary Lesostav vysypal cestu na Pilsko.
Po trojmesačnej generálnej oprave bola farská budova pripravená na posvätenie. Posvätil ju spišský diecézny biskup Dr. František Tondra na miestny odpust Márie Magdalény vo štvrtok 22. júla 1993 o 17. hod.
V apríli 1995 sa začalo robiť oplotenie okolo fary. Šalovanie robili družstevníci, betón dodával Stavebný podnik Námestovo.
V máji sa kládla zámková dlažba pred farou. Na farskom dvore rástol iba chren, preto sa žiadalo, aby tu bol slušný trávnik. 19. júna 1995 120 žiakov zbieralo kamene, aby sa dvor stal pekným. Od apríla do júla 1995 sa brigádovalo pri fare aj kostole.
Vo februári 1998 bola upravená kancelária.
V septembri 1999 sa začala výstavba športového areálu na farskom dvore.
V auguste 2005 firma DOM z Jablonky v Poľsku spravila nový sokel na fare.
V januári 2008 sa zrekontruovalo ústredné kúrenie na tuhé palivo.
Máj až jún 2008 sa vymenili okná a zateplila sa farská budova.
Spracované k1.9.2006 podľa:
Antónia Jurčáková: Magisterská práca „Dejiny farnosti“
Rím. Kat. farský úrad Mutné: Historia domus, 1. – 3. časť