Beňadovo od svojho založenia bolo filiálkou Rabčíc a po založení fary v Oravskom Veselom patrilo do tejto farnosti. Kostol sv. Alžbety navštevovali počas sviatkov a iných pobožností. Beňadovo patrí do farnosti Mútne od roku 1787, keď bola v Mútnom zriadená farská budova. Beňadovci pravidelne prichádzali na sv. omše do Mútneho, vzdialeného 5 km poľnou cestou pešo cez Mutňanský vrch. Neprekážalo im v tom ani nepriaznivé počasie. V zime išli mládenci popredu, aby robili chodník vo veľkých závejoch snehu a za nimi ostatní. Vedeli si pomôcť aj keď chodili neraz potme, zvlášť na roráty – vtedy si urobili horiace fakle, aby si posvietili na cestu. Vynikali veľkou úctou ku kňazovi, po ktorého chodievali na koňoch, keď bol niekto chorý alebo zomrel a vždy, keď pán farár mal vyučovať náboženstvo v Beňadove. Takto postupne medzi Beňadovcami silnelo bratstvo a čoraz viac rástla túžba a chuť postaviť si vlastný kostol.
Asi v rokoch 1930 -1940 chceli začať stavať – uverili stavebnému „majstrovi“ – murárovi z Námestova, že on im ho postaví. Ten im síce nakreslil plán kostola s dvomi vežami – na prvý pohľad katedrálu, ale plán nezrealizovateľný pre malú a chudobnú dedinku.
V roku 1955 prichádza do Beňadova nový riaditeľ školy Ignác Matkulčík. Nový pedagóg nebol nadšený pomermi, ktoré vládli v Beňadove v oblasti školskej správy, preto sa rozhodol odísť. Pred svojím odchodom z Beňadova však ešte zvolal rodičovské združenie, ktoré malo byť rozlúčkou s tými, s ktorými túto krátku dobu žil. Nakoniec im adresoval nasledovné slová: „Ja vás ľutujem, že sedávate nedeľu čo nedeľu na skalách uprostred dediny a modlíte sa pred drevenou kaplnkou Márie ustavičnej pomoci. Jeden gazda dokáže postaviť veľký dom. Či by ste vy nedokázali viacerí postaviť trochu väčší dom – kostolík pre obec Beňadovo? Potom sa všetci spolu pomodlili a riaditeľ odišiel.
Zaiste Duch Svätý zjednotil veriacich v Beňadove, keď sa podujali vtedy za tvrdého socializmu k stavbe kostola načierno. Od beňadovského mlyna vozili kameň na kravách a na konských povozoch na pozemok oproti novej škole, s ktorej výstavbou sa práve začalo. Tiež sa dohodli, že po 100 korún si odložia na vkladnú knižku, aby mali za čo kupovať materiál. Takto urobila skoro celá dedina.
Začali stavať bez plánov, bez staviteľa, bez majstra. Ignác Matkulčík mal starosť, ako stavba pokračuje, tak veľakrát aj v noci prišiel, zostal niekoľko dní a zasa v noci odišiel cez kopce peši, aby ho nezbadali príslušníci VB, lebo ho už sledovali. Večerami sa s ním tajne schádzavali u Jozefa Majdu, ktorý bol hlavným organizátorom pri stavbe kostola, kde im radil ako a čo majú robiť a tam si aj rozdeľovali robotu.
V roku 1957 zavreli Ignáca Matkulčíka do väzenia, vraj pre protištátnu činnosť. V Beňadove výstavba zatiaľ pokračovala…… Keď už mali pripravené drevo na krov, prišli príslušníci VB aj s lesníkmi a tento im zhabali. Beňadovci si pripravili nový krov na kostol, ale vykresali ho v lese a potom hotový doviezli ku kostolu, kde ho hneď ťahali na kostol.
Financovanie stavby kostola bolo len z milodarov a pri nejednej kontrole občania tvrdili, že si stavajú kultúrny dom a nie kostol. Kameň na výstavbu bol z miestneho chotára, z časti Nad mlynom. Drevo zabezpečili občania zo svojho lesa. Pomáhal každý ako mohol. Kronika však zaznamenáva len tých najhorlivejších: Bugaj Štefan, Bugaj Jozef, Majda František, Páterek Jozef, Bugaj Karol, Ondrek Vendelín, Kubaľák Jozef, neskorší kostolník, Kubaľák Matej, Babečka Rudolf, Ondrek Martin, Vraňák Florián. Na stavbe pomáhali aj obyvatelia Dúľova
V roku 1960 bol po amnestii Ignác Matkulčík prepustený na slobodu. Prišiel sa pozrieť, ako stavba beňadovského kostola pokračuje. Uvidel na prvý pohľad nízku stavbu, ktorá sa nijako nepodobala na kostol. Priviedol teda murárov z Vavrečky, ktorí prestavali prednú časť stavby. Omietli kostolík zvonka a dali naň nápis A.D. 1961. Predná časť mala príjemný vzhľad, vyjadrovala myšlienku Kalvárie: okno v tvare veľkého kríža a pod ním tri okná, ktoré mali znázorňovať sv. Jána apoštola, Pannu Máriu a Máriu Magdalénu pod krížom. Kostol bol požehnaný vdp.dekanom J. Brišákom zo Zubrohlavy.
Sväté omše v kaplnke sa slúžili vždy prvú nedeľu v mesiaci. Táto kaplnka však svojou kapacitou nestačila a práve tu skrsla myšlienka o jej prestavbe, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1968 – 1970, rozšírila sa jeho kapacita. Všetko organizoval vdp. Pavol Mikula s pomocou miestnych obyvateľov aj napriek tomu, že štátne orgány odmietli vydať stavebné povolenie na prestavbu. V roku 1974 bola kaplnka vysvätená.
Zostávalo ešte postaviť vežu, ako sa na správny kostol patrí. S jej stavbou sa začalo v roku 1988, kde sa opäť prejavil ako dobrý organizátor vdp.Pavol Mikula. Svoju pomoc ponúkli aj susedia z Mútneho.
Krov na veži zhotovil majster tesár Anton Brezoňák bez výkresov. Za svoju prácu nevzal odmenu, ale ju daroval ako svoj príspevok na stavbu kostola. Kostolné zvony odliala firma p.Ditrichovej z Moravy, obec si však dodala vlastný materiál. Posvätené boli v roku 1989, za krstných rodičov si pán farár vybral pána Jozefa Majdu a pána Stanislava Majdu. Historický zvon z roku 1765 zvolával veriacich zo zvonice do roku 1989, po tomto roku bol premiestnený do kostola.
Kostol bol vysvätený 19.9.1990 a 16.novembra 1996, 16.00hod. – bol kostol konsekrovaný spišským biskupom Františkom Tondrom.
Zdroje:
Grígeľ M.- Grígľová R., Monografia Beňadovo, 1999
Monika Kurtulíková, Väzenie ho nezlomilo…Život a pastoračná činnosť kňaza Ignáca Matkulčíka, 2002
