Na sviatok Povýšenia sv. kríža, 14. septembra tohto roku, uplynulo 5 rokov od vysvätenia našich piatich akolytov. Kto však ten akolyta je?
Druhý vatikánsky koncil zvlášť povzbudzuje, aby sa veriaci aktívne zapájali do liturgie. Matka Cirkev si veľmi želá, aby sa všetci veriaci privádzali k tej plnej, uvedomelej a činnej účasti na liturgických úkonoch, ktorú si vyžaduje sama povaha liturgie a na ktorú má kresťanský ľud, „vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, jeho vlastný ľud“ (1Pt 2,9) právo a povinnosť mocou svätého krstu. (Sacrosanctum Concilium bod 14.)
Medzi aktívne zapojenie sa do liturgie patrí aj služba lektora a akolytu. Kódex kánonického práva hovorí: Kánon 230 – §1. Laickí muži, ktorí majú vek a vlohy stanovené dekrétom Konferencie biskupov, môžu byť predpísaným liturgickým obradom nastálo prijatí do služby lektora a akolytu; toto udelenie služieb im však nedáva právo na poskytovanie materiálneho zabezpečenia.
§2. Na základe dočasného poverenie laici môžu pri liturgických úkonoch plniť úlohu lektora; takisto všetci laici môžu vykonávať úlohu komentátora, speváka a iné úlohy.
§3. Kde to potreba Cirkvi vyžaduje, pri nedostatku služobníkov môžu aj laici, hoci nie sú lektori ani akolyti, zastávať niektoré ich služby, totiž vykonávať službu slova, viesť liturgické modlitby, udeľovať krst a rozdávať sväté prijímanie podľa predpisov práva.
Akolyta, je veľmi vzácna služba veriaceho laika. Jedná sa o tzv. mimoriadneho rozdávateľa Eucharistie, ustanoveného na túto službu natrvalo. Keďže Cirkev zveruje akolytovi do rúk ten najvzácnejší poklad aký vlastní – skutočné Telo Pána Ježiša Krista ukryté vo sviatosti Eucharistie – je zrejmé, že na túto službu sú laici veľmi zodpovedne vyberaní. Akolytom sa môže stať len taký laik, ktorý vedie vzorný a príkladný kresťanský život; ak je otcom rodiny, má mať usporiadanú rodinu, a má byť mužom hlbokej viery.
Akolyta môže teda pomáhať kňazovi pri rozdávaní Eucharistie; napr. pri svätom prijímaní počas svätej omše, alebo zanášaním Eucharistie ku chorým a nevládnym vo farnosti.
Pri slávení svätej omše môže akolyta purifikovať bohoslužobné nádoby.
Do služby ich ustanovuje diecézny biskup a tiež prijímajú o tom dekrét akolytu.
Akolyta je ustanovený pomáhať diakonovi a slúžiť kňazovi. Jeho úlohou je starať sa o službu pri oltári, pomáhať diakonovi aj kňazovi pri liturgických úkonoch, najmä pri svätej omši; okrem toho – ako mimoriadny vysluhovateľ – môže dávať v mimoriadnych prípadoch sväté prijímanie (veľký počet veriacich, vysoký vek alebo choroba kňaza). V mimoriadnych okolnostiach možno akolytovi nariadiť, aby vystavil na verejnú úctu veriacim Najsvätejšiu sviatosť a potom ju znova uložil, no nesmie ňou udeliť ľudu požehnanie.
Tieto služby (ministériá) udeľuje biskup (alebo v kňazských rehoľných inštitútoch – hlavný predstavený) liturgickým obradom „Ustanovenie lektora“ a „Ustanovenie akolytu“ po dôkladnej príprave kandidátov.
Ustanovenie lektora a akolytu nie je prijatie posvätného rádu. No výstižne ukazuje vzájomný vzťah medzi všeobecným kňazstvom veriacich a kňazstvom hierarchickým. Všeobecné kňazstvo veriacich a kňazstvo z povolania, čiže hierarchické, i keď sa od seba líšia podstatne, a nie iba stupňom, predsa navzájom súvisia, lebo jedno i druhé má osobitným spôsobom účasť na jedinom kňazstve Kristovom. (porovnaj pápež Pavol VI. Apoštolský list Ministeriamquaedam 1972).
Pápež František listom Spiritus Domini, zo dňa 10. januára 2021 modifikoval kánon 230 § 1 Kódexu kánonického práva, ktorý sa týka prístupu žien k ustanoveným službám lektorátu a akolytátu a umožnil prijatie týchto služieb aj ženám.