Categories: zivot-cirkvi

Kaplnka dvoch sŕdc

Kaplnka na Vyšnom konci, pod vysielačom/vodovodom, stojí už minimálne 230 rokov. Ako kamennú kaplnku ju zakresľuje už mapa uhorského vojenského mapovania z rokov 1763-1787. Kaplnka tu stojí dodnes. Kaplnka slúžila pre verejné modlitby, pobožnosti alebo ako zastávka pri ceste na pole a bola potenciálnym zárodkom vtedy budujúceho sa centra dediny. V roku 1787, kedy bola v Mútnom zriadená farnosť sa ľudia nevedeli dohodnúť, kde sa postaví prvý drevený kostol. O tejto udalosti píše aj obecná kronika v nasledujúcej citácii:

„Obec bola dlhá a nevedely si určit miesto, kde ho postaviť. Jedna čiastka občanov Turoňovci chcely aby kostol stál na terajšom mieste, druha čiastka Kšenzuľáci chcela mať kostol na vyšňom konci. Rozhodli sa Turoňovci a Kšenzuliaci, že kde sa privezie prvšie drevo, tam sa postavy kostol. Turoňovci v noci pošly do lesa a oni priviezly prvé drevo na miesto terajšieho kostola. Kde bolo složené prvé drevo, tam svážaly ostatnie a vystavily kostol z dreva.“ (citované z kroniky obce Mútne).

Súťaž o umiestnenie kostola Vyšný koniec nevyhral, ale kaplnka tu ostala dodnes.

Jedným z významných medzníkov kaplnky bol rok 1939, kedy Emanuel Lacek (*1907 †2001) uskutočnil finančnú zbierku na Vyšnom konci, časti Druhej strany a na Píle, ktorú použil na zveľadenie kaplnky. Celkovo na kaplnku prispelo 110 osôb vo finančnej hodnote 1029,50 Ks (korún slovenských). Nie je však známe, aké opravy boli za vyzbierané peniaze vykonané.

V roku 1979 bola na kaplnku nanesená brizolitová omietka zásluhou Martina Pepuchu (*1954). Niekoľko rokov neskôr, niekedy v rokoch 1981-88 Rudolf Holubjak (*1953), dnes už zosnulý František Jaňák (vedľa autobusovej zastávky) a Štefan Vaterka (*1933 † 2013) spoločnými silami zhotovili novú konštrukciu strechy a Štefan Vaterka následne na to nahradil pôvodnú šidľovú krytinu plechom. Pôvodný kovaný dvojkríž bol nahradený dvojkrížom vyrobeným zo železa, ktorý bol pochromovaný, o ktorý sa postaral Jozef Veselovský (*1949 †2006). Podľa spomienok miestnych si tam ľudia zvykli v nedele robiť malé súkromné pobožnosti.

V apríli 2018 Jana Jozefiaková (*1994) iniciovala obnovu schátranej a zanedbanej kaplnky. Obyvatelia ulice Vyšný koniec a hlavnej cesty (od zastávky Mútne Jaňák po dom bývalej starostky Márie Juríčkovej) boli prostredníctvom letákov informovaní o zámere obnoviť kaplnku a súčasne aj o finančnej zbierke. O obnovu kaplnky sa z organizačnej a realizačnej stránky najviac zaslúžili: Ján Jozefiak (*1969), Anton Kšenzulák (*1973), Pavol Straka (*1975) a Milan Briš (*1969), ktorých iniciátorka oslovila k aktívnej spolupráci. Pri počiatočných úvahách o riešení obnovy kaplnky bol oslovený aj rodák z Mútneho, architekt, Ing. arch. Michal Ganobjak, PhD.(*1984). Menovaný architekt vypracoval podrobný návrh na obnovu kaplnky, ktorý slúžil ako návod pre oslovených robotníkov. Kaplnka nakoniec nebola obnovená presne podľa návrhu architekta, ale boli rešpektované niektoré jeho odporúčania, najmä v použitých materiáloch.

Na obnovu kaplnky prispelo 75 osôb resp. rodín (vrátane sponzorov a darcov žijúcich mimo Vyšného konca) v celkovej sume 4 825 EUR. Prvé práce začali 23.4.2018 odstránením náletovej zelene, zvetraného múru a schodov. Práce pokračovali budovaním nového múru z lomených skál z Terchovej. Kaplnka bola počas tejto obnovy vyrovnaná a predná nika (oproti schodom) bola zväčšená do rovnakých rozmerov ako vedľajšia nika. Pôvodným zámerom bolo vyzbierané peniaze použiť len na nákup potrebného materiálu a prácu realizovať svojpomocne vo voľnom čase, čo sa však nepodarilo naplniť. Múr a omietku na kaplnke dokončili murári z Brezy a kamenári z Beňadova, bratia Vendelín a Peter Bugajovci.

Konštrukciu strechy zhotovil Serafín Jurčák (*1959) z Píly, ktorý ju následne aj ošindľoval. Šindle boli vyrobené štiepaním zo 100-ročného červeného smreka. Dvojkríž na kaplnke vyrobil Jozef Kšenzulák (*1974) z nerezu. Dve lavičky a kovové rámy v nikách vyrobil kováč Peter Ondrek (*1965), rodák z Beňadova, žijúce v Mútnom na Píle. Jedna z lavičiek je podpísaná „Kaplnka pod sv. Annou“, pretože pôvodne bola zhotovená na tento účel, ale nakoniec bola nevyužitá a darovaná tejto kaplnke na Vyšnom konci.

Nie je známe, komu bola kaplnka v minulosti zasvätená, ale zo spomienok tam bola buď socha Božského srdca Ježišovho, alebo Panny Márie. Podľa jednej pamätníčky bola zasvätená Matke Ustavičnej Pomoci a Jánovi Nepomúckemu. V marci 2017 sa v nikách kaplnky nachádzala socha sv. Antona Paduánskeho a socha Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Obnovená kaplnka je zasvätená Božskému Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Rozhodnutie zasvätiť kaplnku týmto patrónom vyplynulo z ústneho tradovania o patrónovi prvého dreveného kostola, ktorým bolo Božské Srdce Ježišovo. Nepoškvrnené Srdce Panny Márie bola zase posledná socha nájdená v kaplnke pred jej obnovou v roku 2018.

Kaplnka nikdy nebola a ani po dokončení opráv v roku 2019 nie je národnou kultúrno-historickou pamiatkou. Kaplnka ako stavba nepatrí cirkvi, ani obci, ani žiadnej súkromnej osobe. Nepatrí nikomu a starostlivosť o ňu je na dobrovoľníckej báze. Pozemok, na ktorom kaplnka stojí, má 26 vlastníkov a oficiálnym správcom tejto parcely je Slovenský pozemkový fond.

Kaplnku vysvätil vdp. kaplán Ján Červeň (z poverenia správcu farnosti vdp. farára Andreja Barnáša) v nedeľu 20.10.2019 o 15:00 ako Kaplnku Dvoch sŕdc.

Úprimné Pán Boh zaplať patrí všetkým, ktorí sa do obnovy zapojili či už finančným darom, modlitbou, prácou, alebo povzbudivým slovom. Kombináciou tohto všetkého sa podarilo dielo dokončiť a dnes sa z vykonanej práce spoločne tešiť.

Pane, to práca naša, ale dielo Tvoje,

daj našej práci požehnanie svoje. Amen.

Autor textu: Jana Jozefiaková, 19.12.2019