Farnosť Mútne

Farnosť Mútne PDF Tlač Email
Streda, 17 Spetember 2008 12:48

FARNOSŤ MÚTNE

Po náboženskej stránke sa Mútne rodilo vo veľmi rušnej dobe poznačenej náboženskou nevraživosťou medzi katolíkmi a protestantmi. Orava je starý kresťanský kraj od počiatku v styku s najstarším slovenským kresťanským strediskom Nitrou.

Už roku 1111 spomína sa fara v Tvrdošíne. Roku 1332 avignonský kolektor Raymund v službách pápeža Jána XXII. našiel na Orave dve fary: na Oravskom zámku a v Tvrdošíne. Ostrihomský kanonik Michal Zegedin na vizitácii r. 1560 našiel na Orave päť fár: Veličná, Kubín, Sedl. Dubová, Tvrdošín a Trstená. V r. 1565 bola založená ešte farnosť v Lokci.

 


Hneď nato vo všetkých oravských farnostiach po r. 1585 Juraj Thurzo, jeden z najväčších priaznivcov protestantizmu na Slovensku ako zemepán Oravy zaviedol Lutherovo učenie. Ďalšie fary ako Jablonka, Nižná a Námestovo boli zriadené už ako protestanské. Mutné bolo vtom čase filiálkou Námestova.
Tak ako evanjelici z Mutného, ktorých bola asi štvrtina, ako filiálka pripadli do Námestova, tak katolíci patrili pri zrode  svojej obce do Čimhovej, kde tesne pred založením Mutného, bola r. 1645 zriadená prvá katolícka fara po protestantizme v 16. a 17. storočí.
Roku 1651 Ferdinand III. Vymenoval komisiu pre Oravu, ktorá by zorganizovala katolícku Cirkev na Orave. Rozhodlo sa, že sa zriadia ďalšie katolícke fary. Roku 1656 bola zriadená fara v Rabčiciach. A tak veriaci z Mutného mali svoj farský kostol v Rabčiciach.
Za Rákocziho povstania 4. novembra 1703 zasadal výbor o rozdeľovaní kostolov na Orave. Námestovská farnosť mala vtedy 13 filiálok, medzi nimi i Mutné. Katolíkov bolo v celej farnosti osem krát viac ako evanjelikov, takže všetky kostoly pripadli katolíkom, okrem zubrohlavského.
Roku 1762 prichádza do Rabčíc za farára Mikuláš Zavadský, za ktorého sa osamostatnila fara vo Veselom, ku ktorej pripojili ako filiálku obec Mutné.
Osamostatnenie Mutňanskej cirkvi sa stalo tak, že r. 1787 Jozef II. zrušil 600 kontemplatívnych kláštorov. Z ich majetku založil náboženský fond, z ktorého sa zakladali nové fary na odľahlých miestach. Orava mala naraz 37 farností, ktoré zadelili do troch dištriktov. Mutné patrilo do stredného dištriktu.
Mutné nebolo na to pripravené, nebol kostol ani farská budova. Do obce prichádzali dvaja pátri františkáni sláviť bohoslužby v súkromnom dome. Boli to pátri Serafín a Anaklet z trstenského kláštora.
Roku 1789 prišiel do Mutného prvý farár Pavol Kőtvélyessy. Počas jeho pôsobenia hneď r. 1790 postavili veriaci v Mutnom drevený kostol a zasvätili ho Sv. Márii Magdaléne. Kto vie, či  nie aj preto, že predošlého roku sa stala vražda, z čoho bolo stoličné vyšetrovanie, a tak si vzali za patrónku túto kajúcnicu. Ide len o dohad. K Mutnému bolo pripojené aj Beňadovo založené Ťapešovcami r. 1752.
Roku 1797 dostalo Mutné za farára rabčianskeho rodáka Jozefa Klinovského, ktorý pôsobil do r. 1815. V tom čase bolo v Mutnom 1469 katolíkov a dvaja židia, v Beňadove 420 veriacich. Klinovský r.1800 postavil faru a r.1804 mariánsky stĺp pred kostolom.
Klinovský bol vysoko kultúrne vzdelaný, preniknutý bernolákovským duchom. Z Mutného šiel r. 1815 priamo na Spišskú Kapitulu za profesora  špirituála. Mal funkciu tabulárneho sudcu a poradcu Oravskej stolice. Roku 1821 sa stal kanonikom a kapitulským farárom. Zomrel 11. júla 1832 a je pochovaní v katedrále kanonickej krypty v Spišskej Kapitule. Na kostole v Mutnom má epitaf.   
Počas pôsobenia fárára Jakuba Meštianeka navštívil farnosť otec biskup Ladislav Pyrker 13. septembra 1820.
Za pôsobenia Imricha Pischela  bola postavená roku 1845 kaplnka Sedembolestnej Panny Márie. Vroku 1850 sa postavil mariánsky stĺp.
Veľmi významný krok sa odohral počas pôsobenia  Karola Andasyho a Jána Žuffku. Začalo sa so stavbou murovaného trojloďového kostola  na jar roku 1876.
Počas pôsobenia Jozefa Novotného boli v Mutnom prvé misie od 11.júla do 22.júla 1927.
Od roku 1937 bol farárom Jozef Gočál. V roku 1939 pozval bratov redemtoristov z Podolinca, aby vykonali v Mutnom misie. O rok neskôr bola obnova misií, ktorá tak ako misie mala veľký úspech. Počas jeho pôsobenia navštívil farnosť Mutné otec biskup Ján Vojtaššák, ktorý udelil veriacim sviatosť birmovania 19. júna 1948. V päťdesiatych rokoch je prenasledovaný.
Od roku 1965 bol farárom Pavol Mikula. Počas jeho pôsobenia začína obdobie ochotníckeho divadla. V roku 1969 zorganizoval púť do Ríma. Počas jeho pôsobenia navštívil farnosť otec vikár Jozef Ligoš roku 1969, aby udelili sviatosť birmovania. Birmovka bola ešte v Mutnom 13. apríla 1975, 18.mája 1980, 21. apríla 1985. V týchto rokoch sviatosť birmovania udeľoval otec vikár Štefan Garaj.  
27. mája 1990 navštívil farnosť otec biskup František Tondra z príležitosti vysluhovania sviatosti birmovania.
Pavol Mikula zomrel 25.6.1992 pochovaný je v Mutnom.
Krátku dobu pobudol v Mutnom Ján Duda /13.7. – 3.10.1992/. Bol tu len počas letných prázdnin, nakoľko v októbri pokračoval v štúdiu v Ríme.
    
Spracované k 1.9.2006 podľa:
Pavol Mikula: Dejiny obce Mutné
Antonia Jurčáková: Magisterská práca „Dejiny farnosti“
Peter Huba: Vlastivedná monografia „Mutné“

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Kto je online?

Máme hostí: 96 pripojení

Prihlasovací formulár

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes508
mod_vvisit_counterVčera2184
mod_vvisit_counterTento týždeň6553
mod_vvisit_counterMinulý týždeň15324
mod_vvisit_counterTento mesiac43691
mod_vvisit_counterMinulý mesiac82232
mod_vvisit_counterSpolu5463692

Dnes je: 21.09.2018